Tak a máme to za sebou. Festivalový maratón nám uzavrela sobota, ktorá svojou kvalitou v ničom nezaostávala za predchádzajúcimi štyrmi dňami. Skôr naopak, priniesla viaceré koncertné vrcholy a na záver aj ukážku počasia, ktoré sa nám dovtedy našťastie úspešne vyhýbalo. Tu je posledných šesť čriepkov Brutal Assaultu edície 2022.

1. Tomáš Fiala pobehujúci, bdejúci

Šéf festivalu nie je iba dirigentom zo zákulisia, po ktorom zvykne trieliť na svojej typickej elektrickej kolobežke terénneho strihu. Bolo veľmi zaujímavé sledovať ho v akcii aj počas koncertu holandských DOOL priamo v kotli medzi divákmi. Pozorne si všíma všetky detaily, kontroluje hustotu davu pred pódiom či reakcie fanúšikov. Z krátkeho rozhovoru s ním napríklad vyplynulo, že OTTONE PESANTE mali taký dobrý ohlas, že nabudúce si určite zahrajú na veľkom pódiu. A mimochodom, DOOL, presne podľa očakávania predviedli príjemnú, odľahčenú stoner rockovú šou plnú vzletných melódií. Krásny a osviežujúci koncert.

2. SOEN pozvali do klubov

Elitná švédsko-ukrajinská zostava potvrdila moje nádeje spred týždňa. Ich wackenovský koncert bol mäkší, pomalší, na Brutale dupli na plyn, hrali rýchlejšie kúsky. Joel spieval rovnako dobre a on sám bol prekvapený, koľko ľudí v dave spievalo spolu s ním. Ak toto mala byť pozvánka na septembrové klubové zážitky v Bratislave a Prahe, nemohla dopadnúť lepšie. Určite si ich v Randale nenechám ujsť.

3. Nóri ošľahaní koncertnými šnúrami

LEPROUS sledujem už jedenásť rokov. Presne toľko ubehlo od leta, keď vyšiel ich druhý album „Bilateral“. Odvtedy som ich videl veľakrát. V kluboch, menších či väčších, na festivaloch. Táto kapela rastie, vyvíja sa, z pôvodných progresivistov pevne ukotvených v extrémnych gitarových formách je dnes skôr taká metalová A-HA. V tom najpozitívnejšom význame. Dávno preč sú časy, keď to boli usmiati a šťastní mladí muži a Einar nevedel ani slovo po anglicky. Dnes suverénne a vtipne komentuje drobné prešľapy a technické problémy na pódiu a na kapele je vidieť, ako často a intenzívne hráva. Zostarli a pôsobia trochu unavene, koncertnému výkonu však opäť raz dali všetko. A mimochodom, Baard Kolstad je neskutočné zviera. Sledovať iba jeho bubenícke umenie je plnohodnotný koncertný zážitok. Jeden z najsilnejších momentov tohtoročného Brutalu, možno aj práve pre začínajúci dážď, ktorý sa k produkcii LEPROUS tak nejako hodil.

4. Island na koniec festivalu

To počasie si však objednali SÓLSTAFIR, o tom niet pochýb. Ostrovné hviezdy severskej melanchólie nesklamali zástupy fanúšikov – tí sa z nich tešili aj napriek čoraz hustejšiemu dažďu. Je dobré, že počasie si v tomto roku načasovalo takúto epizódu až na sobotný večer. Premočení a unavení návštevníci sa ako duchovia prechádzali po čoraz prázdnejšom areáli, väčšina z nich bola schovaná v pivných stanoch.

5. Ulička slávy pre MELT-BANANA

A práve v jednom z nich som zažil sympatické gesto desiatok fanúšikov, keď zúženou uličkou prechádzala japonská umelecká dvojica MELT-BANANA a zožala aplauz a uznanlivé výkriky celého stanu. Je skvelé, keď si niektorí vystupujúci takto nájdu čas a sú zvedaví, ako vyzerá festival aj z pohľadu návštevníka.

6. Festival ako športový výkon

Plnohodnotný päťdňový festival som absolvoval prvýkrát. V kombinácii so štvordňovým Wackenom týždeň predtým to bola dosť makačka aj pre človeka, ktorý sa pomerne zdravo stravuje a športuje v podstate neustále. Má zmysel prispôsobovať svoju životosprávu hudobným festivalom? Máme o nich premýšľať ako o športovom výkone, vrchole sezóny, keď nachodíte denne dvadsať kilometrov a zvyšný čas patrí koncertom, ktoré nie sú o nič menej fyzicky náročné? Všetko tomu napovedá. Vidíme sa o rok a prajme si, nech sme každý tou najlepšou možno verziou samých seba – po finančnej, zdravotnej a kondičnej stránke. Festivalová Pevnosť sa nám odmení veľkými letnými zážitkami.

Fotografie: FB Brutal Assault